Postupnosť alebo schopnosť stanoviť presné kroky pri vykonávaní určitej činnosti tak, aby sme na niečo nezabudli.
Prejaví sa napríklad pri stanovení postupu práce alebo tiež pri spôsobe riešenia určitej úlohy. Ak máme niekomu popísať, ako niečo robíme, musíme využiť serialitu. Serialita sa rovnako premietne do našej práce, keď nič nezabudneme, vsetko dokončíme do finále, nevynecháme nič podstatné a pod. Môžeme tiež hovoriť o zrakovej serialite, kedy musíme poznať poradie či popísať sekvenciu po sebe idúcich informácií, ktoré vidíme. Alebo sa niekedy hovorí o sluchovej serialite, kedy zachycujeme postup toho, o čom sa hovorí a čo počujeme. Často však potrebujeme obidve. Zložité procesy serialitu tiež vyžadujú, aby sme dokázali popísať naše myšlienkové procesy, ktoré nevidíme a nepočujeme.
Dyslexia je niekedy doprevádzaná oslabením schopnosti seriality. Zaujímavé však je, že to býva často nahradzované veľmi dokonalou schopnosťou tzv. celostného myslenia, kedy naopak jedinec dokáže spracovávať informácie v širších súvislostiach a dokáže nájsť riešenie bez toho, aby vedel, ako k nemu prišiel. Keď má informácie prezentované vo väčších celkoch (ako napr. príbeh, film, obrázok s mnohými detailami a pod.) pracuje sa mu s nimi lepšie, ako keď sú prezentované v presných zoznamoch a v presnej sekvencii deja. Niekedy sa hovorí, že veľmi rozvinuté celostné myslenie je jednou z "výhod" dyslexie. Takáto schopnosť je určite veľmi cenná a je potrebné ju pestovať a využívať vždy keď je to vhodné. Niekedy je ale užitočné (v škole, v práci či doma) vedieť používať postupy a predávať ich druhým (keď vieme, ako sme na niečo prišli, ale nedokážeme to vysvetliť druhým, je to niekedy nepoužiteľné.) Dobrá správa spočíva opäť v tom, že svoje schopnosti seriality môžeme zdokonaľovať tréningom.
Tip: Vždy si na prácu vyčleň dosť času! Hlavne keď vieš, že hrozí, že budeš robiť veľa chýb.
